Munenori Tamahagane Wakizashi Masamune

Jednu z verzí tohoto meče, jste mohli vidět také ve snímku Ballerin

Nagasa (vrátane habaki): 50,1 cm

Tsuka: 20,5 cm

Motokasane: 8,1 mm

Sakikasane:  6,2 mm

Motohaba: 3,2 cm

Sakihaba: 2,3 cm

Kissaki: 2,9 cm (zvlášť brúsený)

Sori: 1,4 cm

Materiál Nagasa: Tamahagane

Bod vyváženia: 9,75 cm od Tsuby

Gitae: Soshu

Materiál Tsuky: Hadia koža a lhodváb

Sageo: hodváb

Tsuba: mosadz

Fuchi: ziricote

Kashira: ziricote

Saya: dub

Seppy: mosadz

Koiguchi: ziricote

Kojiri: ziricote

Kurigata: ziricote

Hmotnosť: 1012 g

Príslušenstvo: Origami (certifikát pravosti), brokátový vak na meč (viď foto)

Tameshigiri: tatami, zelený bambus, alternatívne materiály

     Kováč Masamune bol a vždy bude najznámejším japonským kováčom všetkých čias. Nielen preto, že priviedol výrobu samurajských mečov k dokonalosti, ktorá ešte nebola prekonaná, ale aj kvôli svojmu najslávnejšiemu meču Honjo Masamune, ktorý bol niekoľko generácií symbolom japonského šógunátu a rodiny Tokugawovcov, než sa na konci druhej svetovej vojny nenávratne stratil.

     Jeho meče boli špecifické nielen pre dokonalé remeselné spracovanie, ale aj pre diferenciálne kalenie a soshu gitae, čepeľ vyrobenú zo siedmich kusov ocele, ako je tento meč.

     Existuje príbeh z čias Masamuneho, keď bol požiadaný, aby porovnal svoj najlepší meč s mečom svojho súčasníka, majstra Maramasu. Obaja teda strčili meče na dno potoka a sledovali, čo sa stane. Maramov meč mu prerezal všetko, čo mu stálo v ceste. Listy, malé vetvičky a ryby. Masamunov meč však dokázal rezať iba listy a vetvičky. Maramasa sa vysmieval sklamanému Masamunovi. Všetko z diaľky sledoval mních, ktorý sa k nim priblížil a povedal: "Masamunov meč je dobrý meč. Maramov meč je zlý. Masamunov meč reže iba listy a vetvičky, ale zbytočne neberie život. Marumasov meč zabije všetko, čo mu stojí v ceste. Bez ohľadu na dobro a zlo".

     Pre jadro tohto meča bola použitá oceľ s najnižším obsahom uhlíka. Chrbát a ostrí tvoria oceľ s vysokým obsahom uhlíka (asi 1%). Zo strán sa pridala oceľ so stredným obsahom uhlíka (asi 0,5%) a potom sa na vonkajších stranách opäť použila oceľ s vysokým obsahom uhlíka.

     Tamahagane bol tavený v Longquane v Číne (prezývané mesto magických mečov), kde sa najlepšie čínske meče vyrábajú už viac ako 2500 rokov.

     Jednotlivé druhy ocele sú dobre rozpoznateľné na pohľad. Oceľ použitá na jednotlivých častiach čepele bola najprv mnohokrát zložená, aby sa dôsledne rozložili obsiahnuté prvky, odstránili sa nečistoty vytvorené pri jej tavení a v neposlednom rade samozrejme zvýšila húževnatosť čepele. Hada je tu väčšinou jemná a čitateľná len na niektorých miestach, v určitom uhle a osvetlení. Skôr v štýle Mu Ji (nepostrehnuteľné).

     Ako sa tvorí koshirae k takémuto meču, je možno si prečítať v sérii článkov napísaných o prvom meči "Munenori Masamune" tu.

Nagasa: Čepeľ v shinogi-zukuri bola kovaná v Soshu gitae z tamhagane. Vďaka tomu je čepeľ dostatočne tvrdá, ale zároveň pružná a odolná voči zlomeniu. Pri určitých pozorovacích uhloch je jasne viditeľný prechod medzi rôznymi druhmi ocele. Hada je takmer nepostrehnuteľná pre oko a na väčšine čepele v štýle Mu Ji.

     Hamon v štýle Togari bol vytvorený procesom tradičného kalenia. Celkovo je čepeľ veľmi masívna aj kvôli hiraniku a absencii bo-hi. Kissaki je kovaný a brúsený oddelene, o čom svedčí charakteristický yokote, ktorý ju oddeľuje od zvyšku čepele. Na nakago sú vyryté kanji pre "Munenori".

Saya: Pošva meča bola vyrobená z dubového dreva, potom natretá ebenovou lazúrou a následne lakovaná asi 30 vrstvami lesklého, priehľadného laku. V strede bola vybavený tigrím okom. Koiguchi, kojiri a kurigata boli vyrobené zo dreva ziricote. Jedinečný vzhľad tejto pošvy dopĺňa hnedé sageo z pravého hodvábu v štýle Nakafuji, vyrobená v Japonsku.

Tsuba: Masívna mosadzná záštita v tvare mokko vyzerá, akoby bola pokrytá kvetmi chryzantémy v detailnom prevedení. Dvojdielny habaki bol vyrobený z kombinácie mosadze a medi a potom leštený, ako aj mosadzné seppy, zaisťujúce tsubu na nakago.

Tsuka: Drevená rukoväť bola z oboch strán potiahnutá kožou z krajty mriežkovanej, ktorá bola morená na hnedo. Následne bola ovinutá pomocou jabaraito z japonského hodvábu, v štýle ajirokumiagemaki a tsukamaki, pričom bol oplet viackrát prelakovaný, aby sa zvýšila jeho pevnosť a trvácnosť vzhľadu. Fuchi a kashira sú opäť z dreva ziricote. Rovnako ako saya boli osadené menšími tigrími okami a dokonale ladia s ostatnými časťami koshirae. Menuki sú mosadzné, s vyobrazením čiernych hôr, na ktorých úpätí rastú malé, zlaté kvety.